V hudobných obchodoch bol už zopár mesiacov na predaj vinyl* Jamesa Browna , ktorý celé toto naštartoval. Jeho singel " Get On The Good Foot " už síce hitparády prevalcoval, no v getách ho stále bolo dosť. James fakt vedel ako dostať ľudi do varu. S jeho abnormálne energickými pohybmi dal chrobáka do hlavy nejednej dievčinke a tak nečudo že za chvíľu sa každý chalan snažil hýbať ako on. Ten tanec sa stal známym ako " Good Foot " a čoskoro sa rozšíril do celej Ameriky.
Najväčšieho prijatia sa mu okrem New Yorku dostalo v Los Angeles. Tieto dve mestá dodnes súťažia o titul rodiska breakdanceu a je to typický spor "East Coast* vs. West Coast*". Pravda je však taká, že aj keď sa tento tanec vyvíjal v oboch metropoliach prakticky paralerne, ako som už povedal, breakdance sa narodil a vyrastal v NYC*. No jeho občianske meno je B - boying. "B" ako Bronx, Break alebo Boogie (dnes už nikto nevie - tieto možnosti sú najpravdepodobnejšie), a boying keďže v sa v tej dobe dievčatá iba prizerali. Dnešný názov Breakdance bol B - boyingu daný až médiami po oficiálnom boome. Je zriedkavé, aby sa na vývoji niečoho tak veľmi podielal namiesto skupiny jedinec. Cesta breakdanceu bola naozaj tŕnistá. Raketový začiatok v podobe Good Footu časom ochabol a pomaličky upadal do zabudnutia. Zúčastnený sa zmierili s tým, že sa jednalo o chvíľkový ošiaľ a na celú vec by sa takmer zabudlo nebyť ďalšieho z veľkých otcov breakdanceu - Afrika Bambaataa. Ak je Jordan špičkou basketbalu, Jay Adams zakladateľom moderného skateboardingu, alebo Matt Hoffmann kráľom bmx - Bambaataa je ten vďaka ktorému dnes B-boying vobec existuje. Jeho spätosť s čiernym kontinentom je zrejmá už len z mena, a tak nečudo že bol vodcom národa Zulu v Bronxe. V gete* mal slušný rešpekt a reputáciu. Paradoxné je, že sám nebol nijak výrazným tanečníkom, zato bol veľkým vizionárom.
Ako jeden z prvých zbadal v B-boyingu potenciál a budúcnosť pre inak takmer bezperspektívnu mládež geta. A tak, keď sa začali z ulíc vytrácať tanečníci, on využil svoje renomé, svoju charizmu a dodával nádejným breakerom guráž a silu pokračovať. Za krátky čas poskladal z tých najlepších jedno z prvých crews vôbec, legendárnych ZULU KINGS. Povyhrávali nespočítateľné množstvo battleov, a stali sa najlepšou crew v starej ére breakdanceu. Afrikovi sa darilo aj po konci zlatých časov tohto zoskupenia. V utvárajúcich sa hip - hopových kruhoch presvedčil svojím hudobným talentom a dotiahol to až ku titulu Grand Master Dj . Rovnako bol členom a producentom vydavateľstva The Soul Sonic Force , ktorých hitovka "LOOKING FOR THE PERFECT BEAT" bola vyhlásená štvrtým najlepším singlom ankety Jazz and pop Critics Poll 1983. Popri tom neustále podoporoval vývin B-boyingu. Semienko bolo teda na dva krát zasiate a klíčenie sa už začalo. Postupne pribúdalo viac a viac nových crews, medzi inými Style Elements, Problems Kru,… Konali sa prvé battle*, prvé Jamy*. Tvorili sa prvé legendy a nesmrteľné mená ako Nigga Twins , Roy Williams , Mr. Freeze , Spy , Clark Kent ,… Z tancu sa stávala kultúra, životný štýl. No nový vynález stále neopúšťal hranice geta či už v L.A. alebo New Yorku. Toto bolo úzko späté s vtedajšou politickou situáciou ohľadom rasovej segregácie v U.S.A. Nepokoje, bitky a neoprávnené zatýkania boli na dennom poriadku, a keďže deväťdesiat deväť percent b-boyerov boli černosi alebo hyspánci, tento tanec ostal izolovaný. Breakdance sa niekoľko rokov tešil veľkému záujmu v najmä undergroundových kluboch kde sa konala aj väčšina battleov, no pomaly a iste sa schylovalo ku koncu jednej éry. Dôvody boli dva: do b-boyingu sa náhle vmiesilo násilie keď si začali prostredníctvom neho vybavovať spory gangy. Bolo jedno kto vyhral battle a kto nie, takmer zákonite nasledovala bitka medzi oboma skupinami. No a druhým bola dlhodobá stagnácia vývoju tohto tanca. On breakdance je sám o sebe obmedzený na fyzické možnosti ľudí ktorý ho robia. A pokiaľ existuje gravitácia, bude existovať aj určitý strop toho čo sa dá a čo nie. Navyše, v tomto období (1969 - 1978) kraľoval tzv. Old Style Breaking, inak povedané aj Floor Rock. Bola to divácky menej atraktívna forma, no technicky nepochybne náročnejší typ breakdanceu. Celý tanec sa odohrával na zemi čo si vyžadovalo najmä perfektnú prácu s nohami a vysokú rýchlosť pohybov. Vo všeobecnosti bol Floor Rock komplexnejší, no už zakrátko dosiahol svojho vrcholu a tak išiel rýchlo ku zemi. V ďalšej ére sa stal nostalgickou spomienkou alebo aj "old school" ku ktorej sa vracali väčšinou práve gangy.
